3.6.2025 (SITA.sk) – Domáci trh práce preukázal v prvom štvrťroku pokračujúcu stabilitu. Počet pracujúcich sa podľa údajov Štatistického úradu SR medziročne zvýšil o 0,1 % na vyše 2,6 milióna osôb, miera zamestnanosti stúpla na 77,9 %.
Za takmer nemennou bilanciou sa však podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka skrýva dynamická štrukturálna transformácia. Sektor služieb pridal 19-tisíc pracovníkov, resp. 1,2 %, čím kompenzoval pokles vo výrobných odvetviach o 15-tisíc osôb, resp. o 1,6 %.
Najvýraznejší prírastok zaznamenal obchod, a to 20-tisíc osôb, resp. 6,4 %, ktorý je druhým najväčším zamestnávateľom. Priemysel stagnuje, zdravotníctvo a vzdelávanie stratili vyše 12-tisíc pracovníkov.
Dlhodobá nezamestnanosť
Nezamestnanosť klesla medziročne o 5 % na 146,6 tisíc osôb, miera nezamestnanosti dosiahla 5,3 %, blízko historických miním. Dlhodobá nezamestnanosť sa znížila o 8,8 %. Regionálne rozdiely podľa Boháčka pretrvávajú. Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj majú mieru nezamestnanosti nad 7 %, Prešovský až 10,5 %, zatiaľ čo západ a sever Slovenska si udržali nezamestnanosť pod 4 %. Počet dochádzajúcich za prácou do zahraničia stúpol na takmer 120-tisíc, najviac v Nitrianskom kraji.
„Predpokladáme, že v najbližších mesiacoch začne dochádzať k postupnému nárastu nezamestnanosti, vrcholiť by podľa aktuálnych odhadov mala v úvode roka 2026,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Výsledok trhu práce bude podľa neho závisieť od vývoja ekonomickej situácie vo svetle uvalených ciel zo strany Spojených štátov.
Spomalenie domácej ekonomiky, ako aj u našich zahraničných partnerov, môže spôsobiť nárast počtu ľudí bez práce o približne 10-15 tisíc a to najmä v priemyselných odvetviach, kde isté spomalenie v zamestnanosti vidíme už dnes. To by mohlo priniesť určité zvoľnenie tlaku na trh práce, čoho dôsledkom bude aj pomalší rast miezd.
„Druhým faktorom, ktorý bude mať tlmiaci účinok, je dopad konsolidácie, ktorá citeľne zaťažuje firemné rozpočty a do istej zmiery zväzuje ruky firiem pri rozhodnutiach o zvyšovaní platov,“ doplnil Horňák.
Priemerná mesačná mzda
Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 1 518 eur, medziročne vzrástla o 4,9 %. Reálny rast miezd bol však tlmený infláciou a dosiahol len 1 %, najpomalšie tempo od konca roka 2023. Sektor finančných a poisťovacích činností prekročil 3 100 eur, ubytovacie a stravovacie služby zostali na 908 eurách.
Nadpriemerné mzdy si udržal len Bratislavský kraj so sumou 1 901 eur, reálny rast zárobkov bol v piatich z ôsmich krajov, najvýraznejšie v Nitrianskom a Trenčianskom. Žilinský a Bratislavský kraj zaznamenali reálny pokles miezd.
„Na trhu práce v prvom štvrťroku sme na prvý pohľad veľa zmien nezaznamenali, avšak preskupovanie pracovných pozícií z výroby do služieb, je priamym dôsledkom ekonomického vývoja,“ povedal Boháček. Neistota v globálnom obchode zvýrazňovala podľa neho opatrný prístup najmä exportne orientovaných firiem pri nábore ľudí.
„Nateraz sa však situácia nedramatizuje a domnievame sa, že umiernenejší postoj USA v colnej politike, môže v nasledujúcich štvrťrokoch opätovne podporiť aj zamestnanosť v priemysle, aj keď „zlaté časy“ stabilnej tvorby pracovných miest zahraničnými priemyselníkmi sú už pravdepodobne za nami,“ skonštatoval Boháček.
Konsolidácia financií
Pre ekonomiku je podľa neho povzbudivý aj pokračujúci rast nominálnych miezd, aj keď tempo kleslo najmä v ich reálnom vyjadrení, čo cítiť na spotrebe domácností a jej podiele na prírastku HDP.
Rast miezd by mal podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka ostať relatívne utlmený aj v nasledujúcich štvrťrokoch, keďže nominálne mzdy už nebude podporovať silná spätná indexácia miezd.
„Inými slovami, pomalší rast cien v minulom roku sa premietne i na pomalšom raste miezd v tomto roku,“ vysvetlil Koršňák. Rast priemernej mzdy v ekonomike by mal v dôsledku nevyhnutnej konsolidácie verejných financií pribrzďovať i verejný sektor, tak ako bolo možné podľa analytika vidieť aj v úvode roka.
„Napriek tomu, v druhom štvrťroku tu čísla vylepší jednorazová odmena vo výške 800 eur, ktorá bola zamestnancom verejnej správy vyplatená v máji. A keďže inflácia sa tento rok opätovne zrýchlila k 4 %, reálne mzdy v ekonomike by podľa našich prepočtov mali spomaliť medziročný rast z 3,8 % v roku 2024 na 1,3 – 1,4% v roku 2025,“ uzavrel Koršňák.
Viac k témam: analytik 365.bank, analytik Slovenskej sporiteľne, konsolidácia verejných financií, Nezamestnanosť na Slovensku, Priemerná mzda, Trh práce
Zdroj: SITA.sk – Trh práce zostáva stabilný, ale rast miezd brzdí inflácia a šetrenie štátu © SITA Všetky práva vyhradené.
