2.6.2025 (SITA.sk) – Medzinárodná konferencia Otvorená kultúra! vyvrcholila podpisom Bratislavskej deklarácie, vyzýva na prijatie silných právnych opatrení proti silnejúcemu úsiliu vlád o zásahy do kultúry a kreatívneho sektora, čím podľa signatárov porušujú medzinárodne záväzné normy v oblasti ľudských práv. Medzinárodnú konferenciu organizovala v dňoch 29. a 30. mája v Bratislave platforma Otvorená kultúra!
Potreba postaviť sa
Vydaná deklarácia vychádza zo spoločnej a naliehavej potreby postaviť sa proti narastajúcemu ohrozeniu umeleckej slobody v členských štátoch Európskej únie (EÚ).
„Vyjadruje skúsenosť kultúrnych pracovníkov, umelcov, vedúcich predstaviteľov inštitúcií a iniciatív občianskej spoločnosti v rámci EÚ, ktorí dennodenne čelia dôsledkom vzostupu autoritárskych praktík, cenzúry a systematického obmedzovania kultúrnych slobôd. Deštrukcia kultúrneho a kreatívneho sektora vedie k deštrukcii našich demokratických spoločností,” uvádzajú signatári.
Ako ďalej píšu v deklarácii, spojenectvo aktérov v kultúrnom a kreatívnom sektore vzišlo z dlhodobých diskusií, spoločného boja a medziodborových analýz legislatívnych a politických zmien, ktoré podľa nich systematicky oslabujú postavenie umenia a kultúry.
Obrana umeleckej slobody
„Dôsledky týchto regresívnych tendencií sú hlboko škodlivé. Kultúrne inštitúcie bežne čelia politickým zásahom; umelkyne a umelci a kultúrne pracovníčky a pracovníci prichádzajú o svoje práva, autonómiu a možnosť pracovať bez nátlaku,” uvádza sa v Bratislavskej deklarácii. Signatári poukázali, že v niektorých členských štátoch sa verejné financovanie presmerovalo na jednotlivcov či organizácie, ktoré sa alebo autocenzúrujú, alebo akceptujú cenzúru v obavách pred stratou finančnej podpory. Prízvukovali, že kultúrne organizácie musia mať možnosť riadenia bez externých zásahov a s oporou správnej rady s vyváženým zložením.
„Už nemôžeme ďalej odkladať obranu umeleckej slobody, ako je zakotvená v článku 13 Charty základných práv Európskej únie a článku 2 Zmluvy o Európskej únii. Táto deklarácia predstavuje spoločnú výzvu na zavedenie odvážnych a vymáhateľných opatrení na ochranu umeleckej slobody vo všetkých členských štátoch a opiera sa o skúsenosti vyplývajúce z Európskeho aktu o slobode médií prijatého v roku 2024. Zároveň nadväzuje na aktuálne konzultácie EÚ týkajúce sa právneho štátu, Kultúrneho kompasu pre Európu a Európskeho štítu na obranu demokracie,” uvádzajú signatári Bratislavskej deklarácie.
V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem
Vyjadrujú bezpodmienečnú solidaritu
Signatári tiež deklaráciou vyzvali vedenie EÚ na konanie. „Konštatujeme, že v narastajúcom počte členských štátov EÚ existuje akútna kríza, ktorá ohrozuje umeleckú slobodu a nezávislosť kultúrnych inštitúcií. Prebiehajúce oslabovanie kultúrnej infraštruktúry má hlboko deštruktívny dosah nielen na kultúrny život v Európe, ale aj na samotný európsky projekt,” uviedli. Apelovali na inštitúcie Únie, aby danú situáciu bezodkladne uznali a začali riešiť, podľa signatárov je čas konať a zabrániť nezvratnému poškodeniu demokratických kultúrnych štruktúr Európy. Taktiež presadzujú právo na umeleckú slobodu. To zahŕňa právo slobodne tvoriť, interpretovať, vyjadrovať sa a zdieľať umelecké diela, a to pre každého.
„Toto právo musí byť dodržiavané bez cenzúry, autocenzúry a bez akejkoľvek diskriminácie,” zdôraznili. V súvislosti s prideľovaním verejných prostriedkov požadujú nezávislé a nestranné hodnotiace procesy, ktoré budú vychádzať z princípu „predĺženej ruky“. Rovnako vyzvali na zavedenie primeraných pravidiel a opatrení na zaistenie prideľovania verejných finančných prostriedkov jasne a transparentne oddeleného od očakávaní politicky konformného správania.
„Vyjadrujeme bezpodmienečnú solidaritu so všetkými, ktorí sú terčom štátnej cenzúry, zastrašovania a šikanovania prostredníctvom politických útokov na umelecké vyjadrenie. Obzvlášť ohrození sú umelci, ktorých tvorba je založená na marginalizovanej skúsenosti, zraniteľnosti, a experimentovaní,” uviedli. Požadujú aj bezpečné, spoľahlivé a predvídateľné pracovné podmienky v celom kultúrnom a kreatívnom sektore. „To zahŕňa riešenie prekarizácie práce v kultúrnom a kreatívnom sektore a kladenie dôrazu na rovnaké odmeňovanie žien, osôb so zdravotným znevýhodnením a menšín,” podotkli.
Európsky akt o umeleckej slobode
Signatári tiež apelovali na vytvorenie osobitného nástroja EÚ pod názvom Európsky akt o umeleckej slobode. Ten by podľa nich mal v rámci princípov právneho štátu systematicky pristupovať k ochrane umeleckej slobody a zaistiť ochranu ľudských práv a jednotnú ochranu umeleckej slobody vo všetkých členských štátoch.
„Európsky akt o umeleckej slobode nesmie byť chápaný ako symbolické gesto, ale ako nevyhnutný nástroj na ochranu umeleckej slobody a právneho štátu v celej EÚ,” prízvukovali. V závere apelovali na konanie. Taktiež avizovali, že v ďalšom kroku na základe deklarácie vytvoria pracovnú skupinu s cieľom vypracovať legislatívny návrh v spolupráci s inštitúciami Európskej únie.
Pod Bratislavskou deklaráciou sú podpísaní platforma Otvorená Kultúra!; Anténa sieť pre nezávislú kultúru; Študentstvo za Otvorenú Kultúru! (ŠOK!); AEC (Association Européenne des Conservatoires, Académies de Musique et Musikhochschulen); Artistic Freedom Initiative; Culture Action Europe; ETC European Theatre Convention; European Alliance of Academies; ICOM SEE South East Europe Alliance; Opera Europa; Resistance Now Together; Trans Europe Halles; Wiener Festwochen a Pearle.
Viac k témam: Deklarácia, Platforma Otvorená kultúra!, umelecká sloboda
Zdroj: SITA.sk – Medzinárodná konferencia Otvorená kultúra! vyvrcholila podpisom Bratislavskej deklarácie © SITA Všetky práva vyhradené.
