19.12.2025 (SITA.sk) – Prinášame vám príklady firiem, ktoré vďaka zeleným inováciám a zmenou v zmýšľaní transformujú priemysel na Slovensku.
Tieto firmy zvyšujú materiálovú a energetickú efektivitu, znižujú emisie či premieňajú odpad na zdroj. A to všetko priamo v regiónoch. Od cementárskych pecí, ktoré využívajú alternatívne palivá a suroviny, cez výrobu energie z kompostu až po recykláciu technickej vody – slovenské firmy ukazujú, že inovácie a udržateľnosť vedia ísť ruka v ruke.
Cement z nerecyklovateľných plastov
Možno vás neprekvapí, že betón je po vode druhý najpoužívanejší materiál. Výroba cementu, hlavnej zložky betónu, je však energeticky náročný proces. Vzniká pri nej veľké množstvo oxidu uhličitého – časť pri spaľovaní fosílnych palív, no až približne dve tretiny emisií uvoľňuje samotný rozklad vápenca, ktorý je pre výrobu cementu nevyhnutný. Aj preto sa firmy ako Danucem, ktorá vyrába cement v závodoch v Rohožníku a Turni nad Bodvou, snažia o čo najväčšie minimalizovanie využívania fosílnych palív a ich náhradu za alternatívne suroviny.
Namiesto časti uhlia, zemného plynu či petrolkoksu (teda fosílnych palív, ktoré sú v prírode neobnoviteľné) dokáže závod Danucem v Rohožníku zhodnotiť nerecyklovateľný priemyselný a komunálny odpad. Okrem šetrenia fosílnych palív to má aj ďalšie výhody – daný odpad nie je potrebné skládkovať, znižujú sa emisie CO₂ a hlavne nevzniká ďalší odpad. Aj popol, ktorý po spálení zostane, sa stáva pevnou súčasťou cementu.
Popri palivách sa darí nahrádzať aj časť prírodných surovín, najmä íl a piesok alternatívnymi surovinami z priemyslu, vrátane stavebného odpadu.
Pri výrobe cementu nevznikajú emisie len zo spaľovania palív. Okrem šetrenia prírodných zdrojov prispieva Danucem k dekarbonizácii aj tým, že postupne nahrádza časť vápenca alternatívnymi surovinami. Až približne dve tretiny CO₂ vznikajú priamo pri chemickej reakcii rozkladu vápenca, preto je jeho nahrádzanie dôležitým krokom k väčšej udržateľnosti v tomto priemysle. Danucem tak ročne spracúva viac než 500 tisíc ton alternatívnych surovín, ktoré znižujú potrebu ťažby prírodných zdrojov.
“Princíp cirkularity uplatňujeme aj pri nakladaní s odpadovým teplom, ktoré vzniká pri výrobe slinku, čo je základný medziprodukt pri výrobe cementu. Využívame ho na výrobu elektrickej energie, pričom tak vieme pokryť až do 20 percent spotreby pecnej linky,” dodáva na margo cirkularity Robert Polc, Regional Sustainability and Environmental Coordinator, Danucem Slovensko.
Z odpadu dom? Nie je problém
Špeciálna technológia slovenského inovatívneho startupu HOFITECH dokáže premeniť nebezpečnú priemyselnú odpadovú vodu z lakovní, náterových a automobilových prevádzok na čistú technickú vodu a minerálnu sušinu. No a z tej sa následne dajú vyrobiť tehly.
Okrem očividného prínosu prispieva táto technológia aj k znižovaniu uhlíkovej stopy. Znižuje sa totiž množstvo kalu, ktoré je potrebné spáliť, a teda aj množstvo CO₂ vypúšťaného do ovzdušia. Rovnako sa šetria prírodné zdroje – napríklad hlina, z ktorej sa vyrábajú pálené tehly. A v neposlednom rade klesajú firmám, ktoré si takúto zelenú technológiu od spoločnosti HOFITECH zadovážia, náklady na likvidáciu odpadu. A to o 70 až 90 percent.
“V priemysle sa roky uvažovalo tak, že odpadová voda je problém, ktorý treba odviezť a zaplatiť za jeho likvidáciu. My dnes firmám ukazujeme, že to môže fungovať aj inak, že odpadová voda môže zostať na mieste a premeniť sa na čistú vodu a surovinu využiteľnú pri výrobe tehál. Naša technológia SmartMic je postavená na princípe cirkularity: mení spôsob, akým firmy premýšľajú o zdrojoch – zo spotreby na obeh. V momente, keď firma pochopí, že si materiálové aj vodné cykly môže uzavrieť sami, mení sa jej fungovanie. Získa väčšiu stabilitu, menej závislostí od vonkajších vplyvov a dlhodobú odolnosť,” vysvetľuje Gabriel Horváth, zakladateľ spoločnosti HOFITECH.
No a kým pri mnohých “zelených” investíciách je návratnosť bežne 5 a viac rokov, v prípade tejto priekopníckej technológie z Dunajskej Stredy je to 12 až 20 mesiacov – podľa typu prevádzky, kde je zavedená.
“Zodpovedné” záhradkárčenie
Každý, kto má záhradu alebo len niekoľko kvetov či stromčekov na balkóne, vie, aké sú substráty, komposty či mulčovacie materiály potrebné k ich prosperovaniu. A aj tie sa dajú vyrábať ekologickejšie a súčasne ekonomickejšie.
Hlavnou surovinou pri výrobe substrátov a kompostov je rašelina, ktorá sa však nachádza len vo vhodných oblastiach, a tak je jej ťažba a doprava nielen nákladná, ale aj environmentálne zaťažujúca. Spoločnosť AGRO CS Slovakia preto začala pred 15 rokmi hľadať vlastné udržateľnejšie riešenia. Postupne začali rašelinu nahrádzať alternatívami – kompostom z rôznych druhov biologicky rozložiteľného odpadu a neskôr aj drevným vláknom z odpadového dreva. Výsledok? Podarilo sa im nahradiť najskôr 30 percent pôvodne neobnoviteľnej suroviny – rašeliny, a po ďalšej diverzifikácii materiálových vstupov prekročili hranicu 50 %.
“Spracovaním viac ako 100 tisíc ton rôznych druhov biologicky rozložiteľných odpadov a vedľajších produktov prostredníctvom pokročilých technológií vyrábame okrem kvalitných certifikovaných kompostov aj rôzne druhy mulčovacích materiálov používaných tiež v záhradkárstve a energetickú biomasu, ako obnoviteľný energetický zdroj, ktorý u nás využívame na výrobu tepla. Ročne si tak pokryjeme viac ako 400 MWH, ktoré sme predtým získavali z fosílneho zemného plynu,” dopĺňa Vladimír Mužila, podpredseda predstavenstva AGRO CS Slovakia.
Okrem toho spoločnosť nainštalovala na strechách svojich budov vo Veľkých Dravcoch solárne elektrárne, čím nahradila približne 15 percent elektrickej energie potrebnej vo výrobe. Výsledkom týchto biznis modelov je nielen vyššia surovinová a energetická bezpečnosť a udržateľnosť procesov, ale aj významné úspory materiálových a energetických nákladov.
Čo tieto firmy spája?
Hoci sa môžu zdať vyššie spomínané firmy veľmi odlišné, spôsob, akým pristupujú k podnikaniu, je podobný. “Napriek rozdielnym východiskám spája firmy rovnaký cieľ – využívať zdroje rozumne, znižovať dopad na životné prostredie a byť konkurencieschopné v meniacom sa európskom trhu,” hovorí Denisa Rašová, Circular Slovakia.
Príbehy cementárne, kompostárne aj technologického startupu ukazujú, že cirkulárny prístup môže mať mnoho podôb. Z odpadu sa môže stať palivo, surovina alebo nová komodita. Voda, ktorá bola problémom, sa môže vrátiť späť do výroby. A materiály, ktoré museli cestovať stovky kilometrov, môžu nahradiť domáce riešenia priamo v regiónoch.
Napriek obmedzeniam, legislatívnym, procesným alebo iným, smer, ktorým sa tieto firmy uberajú, ukazuje budúcnosť udržateľného podnikania: výroba s nižšími emisiami, menej odpadu a vyššia efektivita využívania zdrojov.
Informačný servis
Viac k témam: PR, Udržateľnosť
Zdroj: SITA.sk – Z odpadu energia aj suroviny. Firmy menia predstavu o priemysle © SITA Všetky práva vyhradené.
